reklama

Diplomová práca - príbeh o realistke.

Podnik bol úplne na prasknutie, dvaja čašníci nestíhali, a tak som sa , v snahe urýchliť hasenie preukrutného piatočného smädu presunul priamo k barovému pultu. Majster od výčapu kamsi odbehol, no výborne, počkám si. Zachytil som vedľa seba cudzí pohľad, patril neznámej. Cicuša to sympatická, nebudem ja veru skúmať plafóny, vzduchom vzlietlo prvé slovo, a my sme sa pustili do reči.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Blablabla... poznáme všetci tie obligátne krčmovooťukávacie vetičky medzi našimi rodmi, ktorých hlavnou úlohou je ošacovať svojho slovného súpera, jeho zmysel pre humor, rozvinutosť synapsií v jeho hlave, iskru, schopnosť odpinknúť prihrávku, driblovať, vsietiť gól, mať radosť, iba tak, že sme tu, že na svete interagujeme. Pribehol barman, „treba naraziť nový sud, chvíľu to potrvá.“ A tak sme s mojou diskutérkou dostali šancu pokračovať.

Posťažovala si na únavu. „Čože ťa tak znavilo?“, pýtam sa zúčastnene. „Píšem diplomovku“, odvetila, a otázka v mojom oku naznačujúca logické pokračovanie mojej nasledujúcej otázky ju prinútila dodať: „...ale nie pre seba.“ Ostal som v pomykove, „prepisuješ, alebo píšeš?“. „Píšem.“ Docvaklo mi v bedničke, „To ako normálne za peniaze?“ Trpezlivo zopakovala moju otázku, ale s bodkou na konci: „Hej, to ako normálne za peniaze.“ Vypadlo zo mňa spontánne, ale stále s úsmevom: „A nie je to trochu smutné?“ Dovtedy milá slečna stopla svoj prídel miloty: „A prečo by to malo byť smutné?“ Odvetil som niečo v zmysle, že podvody sú viac smutné, ako veselé, že každá diplomová práca začína „čestným“ prehlásením, a že by sa mi také prehlásenie písalo veľmi, veľmi smutne. Mráz na tvári mojej spoločníčky skulminoval a miesto krvi jej v žilách zapulzoval tekutý dusík. Precedila cez zuby: „Ty kde žiješ?“ Bolo po debate.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani ma veľmi nemrzelo, že som sa v jej očiach razom stal naivným deckom, ktoré by vo svojom „pokročilom“ veku už malo mať rozum, pretože idealista je akoby ekvivalentom hlupáka. Som hlupák, viem to o sebe. Čo ma odrazu mrzelo viac, boli tie malicherné súvislosti našich postojov a očakávaní. Spomenul som si aj na tento náš „SME-čkárky“ blog, ako si tu svorne nadávame, vyčítame našim politikom podvod za podvodom, rozohňujeme sa a zastrájame...

Neodsudzujem slečnu. Každý sa živí ako vie. Aj ju trochu chápem. Ale... aká je hranica medzi malým a veľkým podvodom? Je rozdiel medzi tým, podvod stvoriť a podieľať sa na ňom? Ak sami nedokážeme chrániť svoju česť, máme právo požadovať ju od druhých? Je rozdiel medzi malým a veľkým podvodom vo svete plnom dospelých realistov dostatočne veľký, aby sa doň zmestila spravodlivým hnevom vztýčená päsť? Na to nech si odpovie každý sám pred sebou.

Vladimír Hotár

Vladimír Hotár

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Insitný prieskumník. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu