Blablabla... poznáme všetci tie obligátne krčmovooťukávacie vetičky medzi našimi rodmi, ktorých hlavnou úlohou je ošacovať svojho slovného súpera, jeho zmysel pre humor, rozvinutosť synapsií v jeho hlave, iskru, schopnosť odpinknúť prihrávku, driblovať, vsietiť gól, mať radosť, iba tak, že sme tu, že na svete interagujeme. Pribehol barman, „treba naraziť nový sud, chvíľu to potrvá.“ A tak sme s mojou diskutérkou dostali šancu pokračovať.
Posťažovala si na únavu. „Čože ťa tak znavilo?“, pýtam sa zúčastnene. „Píšem diplomovku“, odvetila, a otázka v mojom oku naznačujúca logické pokračovanie mojej nasledujúcej otázky ju prinútila dodať: „...ale nie pre seba.“ Ostal som v pomykove, „prepisuješ, alebo píšeš?“. „Píšem.“ Docvaklo mi v bedničke, „To ako normálne za peniaze?“ Trpezlivo zopakovala moju otázku, ale s bodkou na konci: „Hej, to ako normálne za peniaze.“ Vypadlo zo mňa spontánne, ale stále s úsmevom: „A nie je to trochu smutné?“ Dovtedy milá slečna stopla svoj prídel miloty: „A prečo by to malo byť smutné?“ Odvetil som niečo v zmysle, že podvody sú viac smutné, ako veselé, že každá diplomová práca začína „čestným“ prehlásením, a že by sa mi také prehlásenie písalo veľmi, veľmi smutne. Mráz na tvári mojej spoločníčky skulminoval a miesto krvi jej v žilách zapulzoval tekutý dusík. Precedila cez zuby: „Ty kde žiješ?“ Bolo po debate.
Ani ma veľmi nemrzelo, že som sa v jej očiach razom stal naivným deckom, ktoré by vo svojom „pokročilom“ veku už malo mať rozum, pretože idealista je akoby ekvivalentom hlupáka. Som hlupák, viem to o sebe. Čo ma odrazu mrzelo viac, boli tie malicherné súvislosti našich postojov a očakávaní. Spomenul som si aj na tento náš „SME-čkárky“ blog, ako si tu svorne nadávame, vyčítame našim politikom podvod za podvodom, rozohňujeme sa a zastrájame...
Neodsudzujem slečnu. Každý sa živí ako vie. Aj ju trochu chápem. Ale... aká je hranica medzi malým a veľkým podvodom? Je rozdiel medzi tým, podvod stvoriť a podieľať sa na ňom? Ak sami nedokážeme chrániť svoju česť, máme právo požadovať ju od druhých? Je rozdiel medzi malým a veľkým podvodom vo svete plnom dospelých realistov dostatočne veľký, aby sa doň zmestila spravodlivým hnevom vztýčená päsť? Na to nech si odpovie každý sám pred sebou.