reklama

Krym, konšpirácie, geopolitika... a svetu mier!

Je to tu! Rusi nám zabrali Krym! Ako za Romula, na hradbách ozýva sa náramný gagot vyplašených husí. Čosi sa v tme dole deje a my nevidíme čo. Prineste niekto baterku! Že nemáme? Píše sa rok mínus 750, ešte sme ju nevynašli!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

S údivom, a priznám sa, aj ľahkým úškrnom, sledujem reakcie renomovaných slovenských politikov nad najdiskutovanejšou témou ostatných dní. „Preboha, len aby nám nevypukla nová studená vojna!“ Tak teda, pozrime sa na vec triezvo: Páni, ale my vo vojne už dávno sme.


Vynechajúc mená veľmocí druhého rádu, americko-európska, ruská a čínska politika je riadená záujmovými skupinami. Môžeme sa do nekonečna prieť, čia elita je „demokratickejšia“, alebo „humánnejšia“, a nakoľko majú „demokratické voľby“ efekt na modelovanie chodu spoločnosti, fakt je ten, že štáty sú dnes po ekonomickej stránke prakticky plne v rukách súkromníkov. Pre tých, ktorí s uvedeným konštatovaním nesúhlasia: prosím, naštudujte si štatistiky HDP, dlhových služieb členských štátov EÚ, alebo si spomeňte, kam smerovali stomiliardové „záchranné balíčky“, na ktoré sa zhrbene poctivo skladáme (bez ohľadu na to, či chceme). Nuž, a ako svet svetom stojí, funguje to tak, že kto má kľúčik od miešačky, ten na stavbe šéfuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po páde ZSSR konči svet mocensky bipolárny a nastupuje naivné desaťročie multilateralizmu. Píšem naivné, pretože svetovým hegemónom sa (opäť čisto prakticky vzaté) stávajú SŠA. V roku 1997 na verejnosť preniká dokument (manifest) „The Project For New American Century“, v ktorom je jasne deklarovaný úmysel rozhodne presadzovať záujmy Spojených štátov vo svete aj prostredníctvom „demonštratívnych vojen“, s cieľom ustanoviť jedinú vedúcu politicko-mocenskú silu sveta – SŠA. Inak povedané, New World Order.

Znie to konšpiratívne a strašidelne, no ide o úplne legitímnu a do istej miery zverejnenú myšlienku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podstatnou časťou konceptu americkej zahraničnej politiky je úzke partnerstvo so zjednocovanou Európskou úniou a inštitucionalizovanú formu „globálnej“ bezpečnosti preberá v novoprojektovanom svete Severoatlantická Aliancia. Bývalé krajiny „východného bloku“ sa podrobujú privatizácii na všetkých úrovniach, Čína maká ako o život a absorbuje celé nákladné vlaky dolárov (tisíce miliárd dolárov v hotovosti a štátnych dlhopisoch, baj očko), ktorých jedinú hodnotu predstavuje všeobecne prijímaná viera v ich hodnotu. Indexy stúpajú, trhy prosperujú, ku slovu sa hlási ilúzia „trvalo udržateľného rastu“, do tejto chvíle ide všetko ako po masle. Až sa jedného dňa roku 1999 Boris Jeľcin, alkoholik s chorou pečeňou rozhodne menovať nového cára, medzitým značne oslabeného Ruska, Vladimíra Vladimíroviča Putina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V marci roku 2000 je jeho nástupníctvo odobrené voľbami a vzápätí prichádza bezprecedentná smršť úderov v ktorých sú moci zbavovaní iba nedávno etablovaní prozápadní magnáti. Amerika a Európa žasne! Je jasné že tento muž nie je figúrka, ale rodený hráč, a čo je najdesivejšie, je to patriot. Staré koncepty letia stranou a prichádza na rad nové rozdávanie kariet. Putin energicky rieši hospodársku katastrofu (za čo sa mu prostá ruská verejnosť odmeňuje stabilnou – a pochopiteľnou – vďačnosťou), centralizuje moc, „skrotí“ médiá, a k zdeseniu svojich medzinárodných „partnerov“ dostáva zelenú samostatná hospodárska politika. „Takmer-už-hegemón“ SŠA pozvoľna reagujú a napriek sladkým kecom a úsmevom politikov pred objektívmi prichádza úsvit novej studenej vojny. September 2001 nie je epizódou. Je to začiatok rozprávky pre dospelých. Hry na dobrých a zlých.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obe uskupenia sa zariaďujú po svojom. Rusko nemilosrdne vyhladzuje radikálnych islamistov v Čečensku, reaguje na delostrelecký prepad Osetska, iniciuje vznik ekonomicko-politického zoskupenia BRIC, podpisuje dohody s „krajinami osy zla“ Venezuelou a Iránom, reformuje štátnu správu, modernizuje armádu, zviecha sa z marazmu Jeľcinovej éry, vysporadúva sa s komunizmom, snaží sa k sebe predovšetkým ekonomicky pripútať bývalé satelity a tvorí si rovnako ako Západná Európa „nárazníkové pásmo“ v medziach bývalej „ríše“.

Amerika (NATO) medzitým vojensky napadne alebo okupuje Irak, Somálsko, Afganistan, Sudán, Srbsko (pomôže odtrhnúť sa Kosovu), Pakistan, Jemen a Líbyu, podporujúc zvrhnutie režimov v Sýrii a Iráne. Vojenské rozpočty sú najvyššie v histórii, masívne sa zbrojí. EÚ a NATO nabrali expresné tempo rozširovania „za každú cenu“, šachovnica veľkej partie sa zmenšila.


Nechcem sa znížiť k formulke typu, „každý súdne uvažujúci chápe, že...“ a tak poviem za seba asi toto: Propaganda vždy bola „na houby“. Smiešna, lacná, ľahko identifikovateľná. Všímajme si viac skutky ako reči. Tobôž už rečí politikov. Človek sa na našej malej planéte správa ako zvieratko, pretože ním stále je. Premnoženým inteligentným zvieratkom. A veľmoci sa správajú podobne ako on – ruvú sa o potravu.. a silnejší vyhráva. Konečným cieľom tohto ťaženia vždy bolo a je Rusko. Najbohatšia krajina sveta. Peniaze si natlačíte, ale prírodné zdroje nevyčarujete, Putin a spol. si to samozrejme dobre uvedomujú. Strata Krymu by pre nich znamenala ak nie mat, tak prinajmenšom šach.

Ak pri hodnoteniach krvavého štátneho prevratu pripustíme, že v ňom mali prsty aj cudzie ruky, je viac ako inokedy na mieste staré známe – Id fecit cui prodest. A tak, vrátiac sa k nadpisu, aspoň pre mňa, z toho celého plynie jeden drobný, z hľadiska chodu Vesmíru úplne nepodstatný záver – udalosti na Ukrajine nebudú začiatkom studenej vojny, oni sú jej dôsledkom.

Svetu mier!

Vladimír Hotár

Vladimír Hotár

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Insitný prieskumník. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu