Dinosaurí aparát komunistickej strany, prebujnelá byrokracia, technologická zaostalosť, vysoké výdavky na armádu, nízka produktivita práce, dysfunkcia ekonomických nastavení a mnohé iné príčiny spôsobili, že miesto ideológiou piplaného svetla na konci tunela sa črtala pevná temná stena. Ako sa vtedy zdalo, bol najvyšší čas na zmenu. Dlho trvalo, kým sa ozvena Československého volania po „socializme s ľudskou tvárou“ odrazila, priamo od múrov Kremľa, ku zakonzervovaným satelitom. Dnes vieme, že reforma nereformovateľného sa neuskutočnila, a že bolo aj tak, neskoro. „Gorbi“ sa zapísal do histórie, ako rozhodný muž nevyhnutnosti.
Čas odvial temer 30 rokov...
Európe vládnu byrokrati.V zásade je jedno, či ide o komisárov, politikov, tajomníkov v centrách, alebo úradníčkov na periférii. Spája ich, vedome či nevedome, príživníctvo na probléme. Väčšina ľudí problémy rieši s konkrétnym cieľom. Cieľom eurobyrokrata je proces riešenia - samotný. Havárie v súkolí Únie nie sú pieskom, ale olejom aparátu. A ten - radostne bujnie.
Základným kameňom centrálneho plánovaniasú dotácie a „zušľachťovacie“ zásahy do ekonomiky. Veľkú časť rozpočtu tvoria subvencie poľnohospodárstva. Poviete si: čo je zlého na „lacných potravinách“? Nuž, na lacných potravinách asi nič. Ale ceste k nim. Kvóty – koľko, čoho, ktorý členský štát môže dopestovať a za akých podmienok sa s voľným trhom nemajú v láske. Aby nezmyslu nebolo málo, polepili sme ho nálepkami bio-eko, a tak sa stane, že na jar pestujeme bio-obilie, aby sme ho na jeseň mohli spáliť v eko-elektrárni.
Jednotná mena priniesla, dnes už dôverne známe, makroekonomické disproporcie.V duchu budovateľskej pesničky „prikážeme vetru, dažďu“ sa zjednotená bankovnícka obec rozhodla prevziať totálnu kontrolu bez zodpovednosti. Tenké červené čiary narúša nafúknutá sociálna politika, podporujúca erárnu zvieraciu kazajku. Klamlivého blahobytu, výmenou za poslušnosť a hlasy do urny.
Podnikateľské prostredie v Únii definitívne ovládli - korporácie. Medzi drobným/stredným podnikateľom a korporáciou je priepastný rozdiel, nie tak v objeme, ako prístupe. Je verejným tajomstvom, že štát živia drobci. Megakorporáty sa ku plateniu daní príliš nemajú. Alebo si skúste prísť na úrad vlády, požiadať o desaťročné daňové prázdniny. Pokrivené prostredie vytvára obrovský priestor pre korupčné prepojenia medzi svetom politiky a vysokých financií. V ZOÓ Európa žije, rovných 28 goríl.
Pestrý kontinent, historicky plný antagonizmov je navonok slabý a mocensky nesamostatný. Samostatnosť vyžaduje slobodu. Poslušný cupot kancelárky Merkel pri konzultáciách s Veľkým bratom dáva priestor na dohady. Medziiným aj preto, že odpočúvať „priateľa“ je neslušné. Pri popoťahovaní geopolitických nitiek však zrejme veľmi účinné.
Pestovanie jednotnej líniea politickej korektnostiv médiách nadobudlo totalitné rozmery. Kritizovať vytýčené jediné správne „európanstvo“ znamená, v lepšom prípade, nálepku konšpirátora. V horšom, plateného agenta. Odstaviť, umlčať, zosmiešniť. Dogmy, manipulácie, priemernosť.
Kto len trochu pamätá na perestrojku, cíti vo vzduchu, stále ťažší závan dôverne známej stuchliny.
Ale „Gorbiho“ nikde. A po glasnosti, ani stopy.
