Technické múzeum.

Autor: Vladimír Hotár | 19.6.2015 o 11:50 | (upravené 19.6.2015 o 15:12) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  401x

Sme na dobre známom mieste. Vieme, že s pravdepodobnosťou, ktorá sa takmer rovná istote na ňom nenatrafíme na nič prekvapivé. Je to miesto, ktoré poznáme i poslepiačky. Z času na čas sa ale stane, že všetko je odrazu, inak.

 

 

Obraz prvý.

 

Bol to šokujúci exponát. Šokujúci preto, lebo celkom často inklinujem ku logickým vysvetleniam. Na decentne osvetlenom pódiu stál – Sputnik. No áno, tá družica. Stredová guľa s masívnou obručou a nohy, ktoré sú vlastne anténami. Nôh nám vo vesmíre netreba. Vydarená kópia. Lenže, čosi mi vravelo, že toto je originál. Pokiaľ viem, originál zhorel v atmosfére. Odkiaľ múzeum prišlo k originálu? Toto treba prediskutovať so sprievodkyňou.

 

Obraz druhý.

 

Prešiel som pochybovačne ku ďalšiemu vystavenému kúsku. Teda, poviem vám, samé prekvapenie. Exponátom bol mosadzný kotlík na guláš. Ten, čo sa dáva nad táborák. Celkom veľký, odhadujem ho na minimálne 50 litrov. Pretože som mierne krátkozraký, nedovidím na drobné písmená popisnej tabuľky, ale domýšľam, že ide o autentického pomocníka kanadských drevorubačov. Prelom 19. a 20. storočia. Jeho trojnožka, akoby len nedávno stála na žeravých uhlíkoch. Rozhodne zaujímavý kontrast – so Sputnikom.

 

Obraz tretí.

 

Vau! Kamera Charlieho Chaplina! Na ošarpanej drevenej konštrukcii je masívna bedňa, z ktorej vystupuje objektív. Na zadnej strane sú akési kľuky, šupátka a hýbatka. Chcel by som podísť bližšie, ale nedarí sa. Bezpečnostné sklo, veď to poznáme. Predstavujem si, ako v bedni cvakalo, keď sa točil film. Poriadny rámus. Teším sa, čo bude nasledovať. Je mi jasné, že výstava nie je úzko tématická. Okrem.. hmm...

 

...okrem trojnožiek! Roztočili sa kolieska kdesi v sídle môjho vedomia. Roztočili sa mocne, ako turbíny vodnej elektrárne. Bzzzzz! Hlasy z pozadia volajú: trojnožky, trojnožky! Prídem na súvislosť, dokážem to! Základ je zaostriť na tú tabuľu, kde je napísané, kto a kedy vyrobil starú kameru. Zaostrujem. Verte, že namáhavo.

 

Vidím... ponožku.

 

Stavba múzea v novoantickom duchu sa ticho a bezprašne zrútila. Po malej chvíli chápem tému exkurzie. Zobudený uprostred noci.

 

Aby bolo jasné, pri posteli mám astronomický ďalekohľad. Na trojnožke. Používam ho zriedka. Uprostred osvieteného mesta je dobrý akurát na sledovanie mesačného splnu. Alebo šťavnatých susediek. Preto má náhradné využitie – vešiak. Prehadzujem si cez neho háby. V neurčitom svetle pouličných lámp dokážu aj obyčajné nohavice stvoriť bizarný exponát.

 

Smejem sa sám sebe na posteli.

 

A vzápätí posmutniem. Zrušil som zaujímavú výstavu.

 

To mám za to, že sa potrebujem vo všetkom toľko vŕtať!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Keby moc strednej Európy vládla aj na západe, Únia by už nebola

Havlíček cestoval do Ruska a konštatoval, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

KOMENTÁRE

Rakúskemu kancelárovi je smutno z vlastných rečí

Je lepšie, keď tak hovorí kancelár, než by to mali byť po voľbách ultrapravičiari?


Už ste čítali?