Ako sa zbaviť chlapa za 15 minút a zožrať pri tom jablko.

Autor: Vladimír Hotár | 2.9.2014 o 19:17 | Karma článku: 10,17 | Prečítané:  1917x

Nie milé feministky, moja príhoda nebude o ďalšom z radu Vašich víťazstiev. Netýka sa ani rozchodu, ani ovocnej diéty, ani iných obľúbených lifestyle tém. Rád by som nasledujúce riadky venoval istej mimoriadnej osobnosti. Bola to ona, kto skorigoval môj pohľad na nadradenosť človeka ako druhu, aj samoľúbe presvedčenie, že inteligenčný kvocient je základným faktorom úspechu väčšiny našich snažení.

Ako jeden z posledných nefejsbukárov na planéte som odkázaný na spontánne pouličné stretnutia v prostredí 3D. A tak, skôr ako som stretol Bety, musel som stretnúť Sisu. Náhodný pouličný stret po rokoch so známou. „Ahoj, ako sa máš, čo nové, zdravie slúži, čo robíš, prípadná manželstvá, prípadné deti, rozchody, protivenstvá osudu, perspektívy v skratke... veď to všetci poznáme.“ Keď sme s úľavou zistili, že sa vlastne nič nezmenilo a že ružové bublinky nespľasli, spomenul som si na Sisin top záujem - sú ním kone, preto bolo mojou povinnosťou opýtať sa: „A čo, ešte koníčkujes?“ „Ale jasné, skoro každý deň sa vetráme, veď prídi niekedy pozrieť.“ Slovo dalo slovo, a tak som hodenú rukavicu chytil. Aby bolo jasné, moje jazdivé skills by sa dali zaradiť niekde medzi kategóriu totálny začiatočník/pokročilý teoretik, čo v praxi znamená, že pár krát som uzdu mumácky držal, ale inak viem o koňoch prd.

V obchode som vybral dve najšťavnatejšie a najexkluzívnejšie chemické ekojablká z dovozu (iné nemali), a hajde smer stajne.

Moje chmáry nad možnosťou, že ma ako neplavca hodia do hlbočiny a razom sa stanem krotiteľom divokého mustanga na krátky okamih predtým, ako po desaťmetrovej balistickej dráhe pristanem hlavou v oráčine rozohnala Sisa v ukážkovom džokejskom oblečku. Kritickým okom si ma premerala: „Amatér! Dostaneš Betynku! Je to staršia kľudná pani. Zvyknutá na deti, postihnutých a podobne... Poď zoznámim vás.“ No výborne, moja kategória je jasná.

Pozerať sa do oči pani profesorke, ktorá je o dve hlavy vyššia ako vy, pravdepodobne pozná viac ľudí ako hocktorá celebrita a v svojom okolí je pokladaná za expertku a autoritu je istý nápor na psychiku, preto som radšej hneď v úvode nášho „vzťahu“ vytiahol prvé jablko. Schrúmla ho skôr ako som stihol dopovedať nechsapá... Lekcia č.1: v tomto prostredí nabubralé zdvorilosti nemajú význam.

Pripomínam si, že svet z konského chrbta vyzerá úplne inak. Lepšie. Nedá sa oponovať. Motorkári to síce tvrdia aj o svojich motorkách, ale toto je fakt iná liga. Opatrný úsmevček vzápätí vystrieda doširokavyzubená spokojnost a hoc je pod mrakom, odrazu akoby sa rozsvietil dokonalý vševesmír. Pomalým krokom sa vydávame na vopred dohodnutú trasu: pole, malý les, pole a naspäť. Ja s Bety ideme v minikaraváne hneď za Sisou a jej hravým žrebcom. Opatrne skúšam „šoférovať“, v súlade s pokynmi mojej inštruktorky. Odozva je váhavo-pomalá. Nie som si úplne istý, či mám nejaký vplyv na Betyno duševné rozpoloženie a či ma nevníma len ako povinný ruksak.

Ako som sa domnieval, teoretická predpríprava mi dala pár základných znalostí: 1.) stať sa pánom koňa vyžaduje naplnenie celého súboru symbióz, ktoré ako outsider aj tak nemám šancu pochopiť, 2.) stať sa aspoň pánom trasy vyžaduje vydávať povely, ktoré si kôň v mladosti počas štúdia osvojil a keďže ide o materiál, ktorý sa pomestí na jednu hustejšie popísanú A4, mohol by som to zvládnuť.

Omyl! Ten jeden hárok v sebe obsahuje celú encyklopédiu doplnkových podkapitol.

...a tak som o malú chvíľu prišiel na to, že potiahnuť uzdu sa dá stými spôsobmi, z ktorých len určité dávajú zmysel obom zúčastneným, že mnohé sú v rozpore, že potlačiť ľavým kolenom bez zapretia pravého je pre mňa temer nemožné, že synchronizácia štvornohého kroku s mojimi biednymi dvoma nohami v strmeňoch je ako finále Lets dance, jednoducho, že nie som ani zďaleka jazdec. Preto som rezignoval a dobrovoľne sa stal ruksakom. Spokojným konským ruksakom.

Na polceste sme zosadli, hodili reč, prišiel som o druhé jablko. Ideme naspäť. A vtedy to prišlo...

Lesnú etapu sa Bety rozhodla využiť na zbavenie sa svojho cudzopasníka. Vybrala si najbližší pravý strom a obtrela sa oň. Pre ľudí s menšou obrazotvornosťou podotýkam, že jediná vec ktorá z koňa nesúceho človeka trčí po jeho stranách je ľudská noha, v tomto prípade - moja noha! Zodral som kolenom kus kôry. „Au!“ Dočerta ona je slepá, vravím si v duchu, netrafiť sa medzi stromy na mieste kam by zacúval aj kamión. Malá zákruta a je tu ľavý strom, chŕŕŕ moja druhá noha derie kôru. Bety zakloní hlavu a pozerá na mňa svojim veľkým okom. Stále sedím na nej. No nič, ide sa k ďalšiemu stromu... A už mi to dochádza, ide o atak na moju osobu! Tá potvora sa ma chce zbaviť! Ide na to chladne logicky. Pri štvrtom pokuse vtisnem nohu čo najbližšie do jej boku, o strom sme sa len zľahka opreli, je šanca že moja protitaktika bude mať úspech, ale.. Pred nami je vysoká tyč s informačnou tabuľou, meter od nej kmeň, Bety podnikla generálny útok a smeruje priamo doprostred. Tak toto nie! Nekompromisne potiahnem za uzdu. Stojíme. Vysvetľujem svojej inštruktorke súhrn pokusov o atentát. Sisa pozrie na Bety a na mňa, bleskovo zhodnotí situáciu a prerečie: „No nič, musíš zosadnúť.“ Zvyšok trasy som absolvoval po vlastných. A prisahám, ako sme tak kráčali vedľa seba, Bety sa mi škodoradostne rehnila.

Záverečný brífing a odpoveď na moju otázku: prečo to všetko, zaklincovala Sisa úspornou zálesáckou rečou: „Betynka hneď zbadala, že si hlúpejší ako ona. Neovládaš povely, nevieš sa hýbať. Si na ňu ťažký. Si zdravý, takže nemusí brať ohľad. Ošacovala ťa! A už pre ňu nemáš jablko!“

Čo na to povedať. Bety, ak si niekedy náhodou budeš čítať tieto slová, potajme, v nočnej stajni, v notebooku ktoréhosi zábudlivého koniara, ospravedlňujem sa Ti slovami jedného zo slávnych predchodcov nášho ľudského druhu: „Viem, že nič neviem.“ Ak by sme sa ešte niekedy stretli, posnažím sa trochu doštudovať zameškané. A prinesiem aj tretie jablko.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?