(nenápadné) Referendum o Slovenskej štátnosti.

Autor: Vladimír Hotár | 15.4.2014 o 11:04 | (upravené 15.4.2014 o 11:44) Karma článku: 8,51 | Prečítané:  608x

George Soros sa v jednom z rozhovorov vyjadril jasne: „Som presvedčený, že poľnohospodárska pôda sa stane jednou z najlepších investícií našej doby.“ Barton Biggs, šéf hedgeového fondu Traxis Partners kontruje: „Pôda je investíciou, ktorá je teoreticky bezpečná, generuje príjem, a naviac predstavuje zaistenie proti inflácii.“

Ak trochu sledujete petičné dianie na Slovensku, iste Vám neunikla aktivita Heleny Mezenskej nesúca názov: „Petícia za záchranu slovenskej pôdy“. Pre tích, ktorí si ju nevšimli pripomeniem, že podľa súčasnej legislatívy 30. apríla 2014 končí obdobie obmedzenia nadobúdania poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Inými slovami, od 1. mája si pôdu na Slovensku, v súlade s „pravidlami Únie o voľnom pohybe kapitálu“ môže kúpiť ktokoľvek. Táto otázka bola súčasťou podmienok vstupu SR do EÚ.

Argumenty PRE:

  1. Dodržanie záväzkov SR.

  2. Predmetná kapitola legislatívy je štandardnou súčasťou aproximácie Európskeho práva.

  3. V globalizovanej ekonomike je jedno, aká je národná príslušnosť fyzickej či právnickej osoby vlastniacej majetok (pôdu).

  4. Netreba mať obavy o záujmy štátu (napr. vodné zdroje a pod.), pretože tie sú normatívne ukotvené v zákonoch.

  5. Minimálne 1% poľnohospodárskej pôdy u nás zahraniční investori už vlastnia a nič zlého sa neudialo.

Argumenty PROTI:

  1. Zahraniční investori sú kapitálovo silnejší. Hrozí hromadný výkup pozemkov.

  2. Časť zahraničných investorov neplánuje na pôde podnikať, chcú ju iba vlastniť a prenajímať. V konečnom dôsledku sa tak zvýšia „vstupy“ domáceho poľnohospodárstva a čistý zisk sa preleje do zahraničia.

  3. Určujúcim elementom každého štátu je jeho územie a územná integrita.

  4. Morálny aspekt. Príroda by nemala byť tovarom. Územie Slovenska je ako celok dedičstvom našich predkov.

  5. Záujem zahraničných investorov sa sústreďuje na Žitnom ostrove, čo prináša riziko pre ochranu a užívanie najvýdatnejšieho a najkvalitnejšieho zdroja pitnej vody v Európe.

V diskusiách sa často objavujú argumenty, že:

Aj občan SR si predsa môže kúpiť pôdu, napríklad v Holandsku“. - Ak opomenieme trpký rozdiel medzi disponibilným kapitálom Holandského a Slovenského „farmára“, a skutočnosť, že i poľnohospodárstvo v Európe je predmetom záujmu finančných a špekulatívnych skupín, rozdiel je predovšetkým v tom, že priemerná cena ornice je v Holandsku cca 30 000 Eur, kým u nás je to približne 2000 Eur. Vlastnícke vzťahy v západnej Európe mali (na rozdiel od Slovenska) dostatok času profilovať sa.

Priemerná cena nájmu hektára poľnohospodárskej pôdy v Holandsku je 780 Eur ročne.

Zahraničné firmy na Slovensku prostredníctvom „slovenských“ firiem a „tretích osôb“ v poľnohospodárstve už dávno pôsobia. Slovenský pozemkový fond reálne nevie, koľko pôdy vlastnia zahraničné subjekty.

Ak poľnohospodársku pôdu získajú Belgičania, Dáni, Američania, alebo Číňania, ktorí na rozdiel od mnohých našich poľnohospodárov vedia efektívne hospodáriť a udržať zamestnanosť, bude to len dobre“. - Vo svete fungujúceho trhového kapitalizmu by argument možno mal zmysel. Problém je v tom, že žijeme vo svete, ktorý princípy učebnicového trhového kapitalizmu bez najmenšej pochybnosti vytrvalo potláča (presah finančníctva do politiky, politika determinuje trhy, špekulatívne záujmy korporácií v rozpore so záujmami štátu, atď.)

Pre všetkých skalopevných zástancov správnosti hospodárskej línie EÚ, jeden malý príklad z praxe: v článku Stanislavy Harkotovej, pre portál aktualne.sk, zo dňa 25. 9. 2013, s názvom „Slovenskú pôdu už zahraničie skupuje“ sa uvádza: „V jednej z obcí pri Zemplínskej Šírave kúpil družstvo a pozemky nemecký podnikateľ. Na pozemkoch za dotácie pestuje len pšenicu, zrno po vymlátení odvezie do Nemecka a tam ho spáli ako biopalivo.“

Petícia za záchranu slovenskej pôdy je v skutočnosti petíciou za vystúpenie z EÚ“. - Ochrana oprávnených národných záujmov členského štátu nie je v rozpore s konceptom EÚ (v dobe vstupu SR do EÚ). Napríklad Maďari túto tému zmrazili „na neurčito“ a zakázali kúpu pôdy právnickým osobám. Príkladov „špeciálnych výnimiek“ v hospodárskej a pôdohospodárskej politike členských štátov je neúrekom.

Svetová charta o pôde: Je historicky preukázané, že prílišná koncentrácia pozemkového vlastníctva prehlbuje sociálnu nerovnosť, so všetkými geopolitickými dôsledkami.

 

Príklady ochrany poľnohospodárskej pôdy členských štátov EÚ:

Rakúsko: Právo na predaj pôdy cudzincom sa udeľuje len vtedy, ak má nadobúdateľ trvalý pobyt na území Rakúska minimálne 10 rokov. Zákony podporujú rodinné farmy a domáci farmári majú predkupné právo.

Nemecko: Farmári musia mať trvalý pobyt v obci, kde podnikajú. Obce majú predkupné právo.

Maďarsko: Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu nemôže získať fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom. Na kúpu pôdy je potrebné úradné povolenie.

Poľsko: Predaj pôdy cudzincom upravuje zákon. Ku zmene vlastníka pozemku sa vyjadruje Štátna poľnohospodárska agentúra, ktorá má právo vetovať transakciu.

 

 

Pôda na Slovensku nie je zhodnotená z dlhodobých objektívnych príčin. Transformácia poľnohospodárstva nemala koncepciu. Výpredaj, rozkrádanie a drancovanie družstiev v ponovembrovej ére sú súčasťou veľkej rabovačky, ktorá prebehla pri privatizácii sektoru služieb a priemyslu. Začíname pomaly chápať, čo sa stalo, ale ešte nechápame, že to neskončilo. Ak by niekto na tribúne v 89-tom davu štrngajúcemu kľúčmi na námestí SNP povedal, že o 25 rokov neskôr budeme stavať diaľnice tempom 3km ročne, že priemerná životná úroveň bude horšia, že nezamestnanosť (očistená od čachrovačiek so štatistikou) presiahne 20%, že státisíce mladých ľudí nútene emigrujú, že mať dieťa bude luxus, že školstvo a zdravotníctvo bude na dne, že sa korupcia stane bežnou normou, že dôchodca bude živoriť, že slovenskí vojaci budú súčasťou okupačných vojsk, že prostitútky a zlodejíci budú celebritami, že sa najvyšší vládni predstavitelia budú schádzať šušušu pri kokakole, že rozkradnú a rozpredajú všetko čo ľuďom prinášalo úžitok a napokon, že si necháme predať aj zem pod svojimi nohami, označili by ho za POMÝLENÉHO KOMUNISTICKÉHO PROPAGANDISTU.


Považujeme pôdu za niečo, čo nestojí za povšimnutie. V skutočnosti tohto prírodného bohatstva nebezpečne rýchlo ubúda. Každým rokom na svete mizne 25 miliárd ton úrodnej zeme. Stala sa cennou komoditou na trhu, stala sa istotou, stala sa výhodnou investíciou a nám je to akosi jedno. Veď je to len obchod. Na Slovenskom vidieku je bieda. Tak obrovská bieda, že pôda je jediné čo ľudia dokážu speňažiť. Následky tohto stavu už nejak prežijeme. Ale generácie po, otroci v štáte s názvom súkromný pozemok, nás budú preklínať.

Uvoľnenie slovenskej poľnohospodárskej pôdy na európsky trh v skutočnosti znamená jej uvoľnenie pre svetový trh. Vzhľadom k tomu, že význam jej vlastníctva (a ceny) ešte len akceleruje, v prípade nadobudnutia účinnosti zatiaľ zmrazených zákonov sa tento akt stane súčasťou klasického vzorca v ktorom bohatí sa stanú bohatšími a chudobní schudobnejú.

Pozorne som sledoval vystupovanie, argumentáciu a komunikáciu pani Mezenskej ešte počas jej prezidentskej kampane a pravdupovediac, nemyslím si, že prekročí svoj rozmer drobnej alternatívnej političky, aby sa niekedy stala štátnikom (ktorého tu zúfalo potrebujeme). Nemá na to. Voľbou svojej agendy však tentokrát trafila do čierneho, a preto jej úsilie ako občan tejto krajiny musím podporovať. Chrániť národné záujmy je totiž v našom parlamente už dlho všeobecne vnímané ako „neeurópsky underground“. Sú chvíle, kedy by sa národ mohol a mal vyjadriť. Petíciu za záchranu slovenskej pôdy pokladám za jednu z nich. Ona je v skutočnosti referendom, či ešte o nejakú vlasť stojíme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?