Kultúra, granty, umelci a iní dojiči.

Autor: Vladimír Hotár | 10.4.2014 o 11:17 | (upravené 10.4.2014 o 11:27) Karma článku: 7,90 | Prečítané:  906x

Jednou z pôsobností Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je poskytovanie grantov na podporu „domácej kultúry“. Šírka tohto pojmu zahŕňa príspevky na rekonštrukcie verejných budov, aktivít občianskych združení, regionálnych múzeí, folklórnych a divadelných súborov, výstav, festivalov, literárnych diel, umelcov, divadiel, seminárov, súťaží, kultúrno-osvetovej činnosti a mnoho ďalšieho.

Podmienkou pre poskytnutie štátnej podpory je odovzdanie podkladových materiálov a ich posúdenie odbornou komisiou. Problém číslo jeden je samozrejme nesúlad medzi počtom uchádzačov, ich finančných požiadaviek, kvalitou predkladaných projektov a financiami, ktoré sú k dispozícii. Štart „krízy“ v roku 2009 financie fondu podpory kultúry značne obmedzil. Pre predstavu čitateľa:

Počet žiadostí      Požadované dotácie      Schválené dotácie

2009                       8570                 117 845 675 Eur             37 513 761 Eur

2010                       8199                 106 306 363 Eur             29 010 337 Eur

2011                       7216                 104 724 020 Eur             16 902 835 Eur

2012                       8116                  96 333 651 Eur              19 871 695 Eur

2013                       9143                  96 734 181 Eur              19 700 297 Eur

Hoc sa z celospoločenského pohľadu jedná o okrajovú „ekonómiu“, odborná a umelecká verejnosť možnosti uchádzania sa o štátnu podporu dobre pozná. Napriek tomu, drvivá väčšina ľudí pohybujúcich sa profesionálne v prostredí kultúry jasne chápe priority fondu - podporovať znevýhodnené skupiny obyvateľstva, „nekomerčnú kultúru“, aktivity telesne a mentálne postihnutých, začínajúcich umelcov, ochranu pamiatok a podobne, preto svoje zákonné možnosti nezneužíva.

Ak niečo robíte poriadne, predpokladá sa, že sa tým aj uživíte a nenaťahujete ruku – ŠTÁT, DAJ!

Bohužiaľ, sebareflexia nie je silná ľudská stránka a tak sa nájde i nemalá skupina šikovníkov, ktorí uvažujú v súlade s duchom doby: Pracujem v kultúre? Pracujem! Mám nárok uchádzať sa o podporu? Mám! Podám si žiadosť a možno to prejde, veď každý centík dobrý.

Charakteristickým znakom štátneho fondu podpory kultúry sa tak stalo, že sa de facto premenil na lotériu, s dodatkom, že ak máte potrebné konexie, vaše šance uspieť sa adekvátne zvýšia. Ďalším znakom takýchto projektov je to, že sa poväčšine zrealizujú bez ohľadu na neistý príspevok. A ak príspevok príde, je vítaným obohatením vlastnej kasičky, faktúry sa už nejak zaonačia. Čítať názvy projektov a mená uchádzačov na stránke: registerkultury.gov.sk je preto vyslovene zábavné.

Dozvieme sa napríklad, že o granty sa uchádzala Slovenská národná reklamná a propagačná agentúra s.r.o., vydavateľ mesačníka „Parlamentný kuriér“, ktorý „prináša právne, ekonomické, politologické a kultúrno-spoločenské informácie pre vybraný okruh čitateľov s rozhodujúcim spoločenským vplyvom. Jeho pravidelnými čitateľmi sú tiež diplomati akreditovaní na Slovensku, predstavitelia zastupiteľských orgánov v zahraničí, poprední manažéri v ekonomike, bankovníctve a finančníctve, predstavitelia spoločenských organizácií, pracovníci justície, vojenská generalita, poprední politológovia, podnikatelia, publicisti a umelci.“

Nuž, kultúra, ktorá si iste zaslúži podporu... ale poďme ďalej:

K „úletom“ patria názvy projektov ako: Po stopách The Beatles, Obnova európskej dimenzie rómskeho jazyka a kultúry, Kultúrou proti šmejdom a Stavanie mája. Klub nezávislých spisovateľov predložil v roku 2006 projekt s názvom: Účasť člena KNS na Stružských večeroch poézie / 20000Sk (pozn. - dostali 15000, to musel byť super žúr)

Zaujímavé sú aj požadované čiastky. Fašiangové veselie - 400 Eur. Záchrana leteckej bundy Milana Rastislava Štefánika – 6 500Eur. Rozprávkový festival – 40 000 Eur. Sprievodné propagačné a kultúrne aktivity Majstrovstiev sveta v hokejbale, Bratislava 2011 – 272 650 Eur. Akt zúfalstva je požiadavka Mestského domu kultúry na „večer s Petrom Nagyom“ - 8 350 Eur. Kamerový systém pre Dubnické múzeum je ohodnotený na 29 453 Eur.

Vzhľadom k tomu, že zameranie fondu je „núdzovo-sociálne“, je trochu zarážajúce, že o štátnu podporu sa uchádzajú také uznávané a úspešné celebrity ako Andrej Šeban, Peter Lipa, Katarína Knechtová a Oľga Feldeková.

Do oka bijúci klientelizmus sa ale udial v roku 2006. Ministrom kultúry SR bol vtedy v krátkom období, medzi aprílom a júlom Rudolf Chmel. Vydavateľstvo Kalligram spol. s r.o. žiadalo granty na bežné komerčné tituly (spolu 44 projektov) v celkovej sume 8 136 000,- Sk, odklepli im 6 693 000 Sk,- čo predstavuje úspešnosť 82,26%, proti celkovému priemeru fondu 17,6%. Ťažko povedať, či by Slovenská kultúra v ten rok prežila bez takých titulov (neslovenských autorov) na spomínanom zozname ako: 1.) Gábor Németh: Si Žid? 2.) Peter Singer: Jeden svet: Etika globalizácie 3.) John Lukacs: Demokracia a populizmus 4.) Ignác Romsics: Trianonská mierová zmluva.

Nejde o nič nezákonné. Asi nejde o nič škandalózne. Mnohým to môže pripadať dokonca normálne. Ale ja sa nezbavím pocitu, že ľudia, ktorí sa hrdo bijú do pŕs „aha, my pravičiari“ dokážu byť vlastne najväčšie „socky“. Šikovným patrí svet. A štát je len dojná krava. Bú!

 

 

 

zdroj: https://registerkultury.gov.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?