Vladimírkovo divotvorné halucinárium – Voľby.

Autor: Vladimír Hotár | 30.3.2014 o 11:39 | (upravené 30.3.2014 o 12:14) Karma článku: 7,52 | Prečítané:  565x

Je sobota, 29. marca, roku Pána 2014 a mesto na brehoch Dunaja, ožiarené hrejivým lúčom jarného slnka, vstáva spolu s Vladimírkom, do slávnostného dňa voľby historickej, El prezidenta, republiky Slovenskej. Mnohí voľbu túto označujú - prielomovým momentom. Chvíľou, ktorá zmení život poddaného tejto utešenej domoviny takým nevídaným spôsobom, že si to ani predstaviť nedokáže. Zbavia sa uzurpátora, Drákulov príbuzný to, ciciak cucný, vyciciava štát, sťa nik pred ním. Stále klame, fuj to!

Čo slovo, veľká lož, nástenkár bol, komunista, marxista, futbalista, pionier, farby hrdze jeho fúz. Všetko sľúbil, nič nesplnil, tohto pánka, Vladimírko, nechce na stolci vladárovom vidieť veru, ako smejú sa mu oči, blahom spokojným. Všetko má, i stolec chcel by. Prd mu!

Vladimírko čistí chrup si, nech má jeho úsmev fajný lesk, čo ak bulvár pofotí ho. Z najzaprášenejšieho zákutia obliekacej almary, vyťahuje najbieloskvúcejšiu bielu košieľku, rozvážne zapína jej perleťové gombíky, hladí každý záhyb, pokrčenosť vylúčená! Hoc má krátke vlasy, pobrble si vodu na ne, cestičku okúsi pritvoriť. Apartná je, darí sa mu. Pastelky, zelenú, žltú, okrovú, modrú i sýto tmavú už od večera nachystané má, v peračníku, voľba jeho, jasná, vpred!

Miesto voľby pána, ktorý skromnosťou ver neoplýva, je tu možnosť druhá. Skromný ujec, nik ňom nečul, z hôr odkiaľsi, vybíjaný, sveta skúsil, vrátil, a um čo našiel, milerád on na rozdanie, huncút. Krv v ňom Jánošíka, bohatým bral, chudobným dal.. teda.. nie, chudobným vzal, chudobným dal.. alebo.. Čo tam po tom, úspešný je, peňazí má, to sa cení! Ale Vladimírko mračí sa naň veľmi, pán ho sklamal, totiž, klamal. Nepozná ICH, nevie o NICH, ba nikdy nezaujímal, kto kamaráti jeho. A priateľ mu verný, najbližší vraj, drahý, vraví o ňom škaredo. Má ich vôbec dákych, lebo nemá? Manták.

Majestátne Vladimírko, vchodí krok svoj medzi pospolitý ľud. Ten čaká v šíku, bez povyku, zodpovednosť, časté slovo. Dôstojne si počká, predloží svoj čip, i čipčirip, za plentou sa ocitá, za stolík sadá a kreslí. Kreslí, ako dávno nie. Spokojný on, vyjadril svoj názor, vždy jest voľby a tá jeho, na papieri. Do urny s ňou, slávna hodinka. Pestrá. Ľaľa! Kvetinka!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Keby moc strednej Európy vládla aj na západe, Únia by už nebola

Havlíček cestoval do Ruska a konštatoval, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

KOMENTÁRE

Rakúskemu kancelárovi je smutno z vlastných rečí

Je lepšie, keď tak hovorí kancelár, než by to mali byť po voľbách ultrapravičiari?


Už ste čítali?