Svetaznalí turisti, pre ktorých ani návšteva Makču-pikču neznamená nič výnimočné majú rovnaký problém. Kdeže sú tie časy, kedy najbližším kamošom víkendového rybára v Britskej Kolumbii bol macko grizzly, kedy ste na púšti v Maroku stretli maximálne tak mĺkveho beduína a jachtári-dobrodruhovia úzkostlivo nevybavovali svoje jachty radarovými odrážačmi. Všade je akosi preplneno. Dokonca na miestach tradične pustých, ako je napríklad Antarktída. Český kapitán, Jiří Denk, jeden z posledných „poctivých dobrodruhov“ na svojej lodi Altego to popísal, dľa môjho názoru výstižne. Parafrázujem:
Najviac znepokojujúci je nárast počtu obrovských turistických lodí, kde je viac ako 2000 pasažierov a 1000 členov posádky. Dohadujú sa vysielačkou, kedy ktorá odtiaľto odíde, aby sa na danom mieste vystriedali a ich turisti nevideli predchádzajúcu loď a mali ilúziu jedinečnosti a osamelosti. Za rohom zdanlivo pustej zátoky pritom čaká v rade ďalší plávajúci hotel. Na každej polárnej stanici je obchod so suvenírmi a v niektorých sa dá platiť kreditnou kartou.
Nič proti gustu, verím, že mnohým „klimatizovaná kultúra“ vyhovuje. Ja preferujem ticho.
A predstavte si, dokonca i v zahučanej Bratislave som jedno také miesto našiel. Takmer v centre. V okruhu 50 metrov nikde ani nohy!
Že prezradiť kde je?
Ani nápad! Je len moje! Hľadajte si svoje! :o)