Krym, konšpirácie, geopolitika... a svetu mier!

Autor: Vladimír Hotár | 11.3.2014 o 11:48 | (upravené 11.3.2014 o 11:56) Karma článku: 9,09 | Prečítané:  723x

Je to tu! Rusi nám zabrali Krym! Ako za Romula, na hradbách ozýva sa náramný gagot vyplašených husí. Čosi sa v tme dole deje a my nevidíme čo. Prineste niekto baterku! Že nemáme? Píše sa rok mínus 750, ešte sme ju nevynašli!

S údivom, a priznám sa, aj ľahkým úškrnom, sledujem reakcie renomovaných slovenských politikov nad najdiskutovanejšou témou ostatných dní. „Preboha, len aby nám nevypukla nová studená vojna!“ Tak teda, pozrime sa na vec triezvo: Páni, ale my vo vojne už dávno sme.


Vynechajúc mená veľmocí druhého rádu, americko-európska, ruská a čínska politika je riadená záujmovými skupinami. Môžeme sa do nekonečna prieť, čia elita je „demokratickejšia“, alebo „humánnejšia“, a nakoľko majú „demokratické voľby“ efekt na modelovanie chodu spoločnosti, fakt je ten, že štáty sú dnes po ekonomickej stránke prakticky plne v rukách súkromníkov. Pre tých, ktorí s uvedeným konštatovaním nesúhlasia: prosím, naštudujte si štatistiky HDP, dlhových služieb členských štátov EÚ, alebo si spomeňte, kam smerovali stomiliardové „záchranné balíčky“, na ktoré sa zhrbene poctivo skladáme (bez ohľadu na to, či chceme). Nuž, a ako svet svetom stojí, funguje to tak, že kto má kľúčik od miešačky, ten na stavbe šéfuje.

Po páde ZSSR konči svet mocensky bipolárny a nastupuje naivné desaťročie multilateralizmu. Píšem naivné, pretože svetovým hegemónom sa (opäť čisto prakticky vzaté) stávajú SŠA. V roku 1997 na verejnosť preniká dokument (manifest) „The Project For New American Century“, v ktorom je jasne deklarovaný úmysel rozhodne presadzovať záujmy Spojených štátov vo svete aj prostredníctvom „demonštratívnych vojen“, s cieľom ustanoviť jedinú vedúcu politicko-mocenskú silu sveta – SŠA. Inak povedané, New World Order.

 

Znie to konšpiratívne a strašidelne, no ide o úplne legitímnu a do istej miery zverejnenú myšlienku.

 

Podstatnou časťou konceptu americkej zahraničnej politiky je úzke partnerstvo so zjednocovanou Európskou úniou a inštitucionalizovanú formu „globálnej“ bezpečnosti preberá v novoprojektovanom svete Severoatlantická Aliancia. Bývalé krajiny „východného bloku“ sa podrobujú privatizácii na všetkých úrovniach, Čína maká ako o život a absorbuje celé nákladné vlaky dolárov (tisíce miliárd dolárov v hotovosti a štátnych dlhopisoch, baj očko), ktorých jedinú hodnotu predstavuje všeobecne prijímaná viera v ich hodnotu. Indexy stúpajú, trhy prosperujú, ku slovu sa hlási ilúzia „trvalo udržateľného rastu“, do tejto chvíle ide všetko ako po masle. Až sa jedného dňa roku 1999 Boris Jeľcin, alkoholik s chorou pečeňou rozhodne menovať nového cára, medzitým značne oslabeného Ruska, Vladimíra Vladimíroviča Putina.

V marci roku 2000 je jeho nástupníctvo odobrené voľbami a vzápätí prichádza bezprecedentná smršť úderov v ktorých sú moci zbavovaní iba nedávno etablovaní prozápadní magnáti. Amerika a Európa žasne! Je jasné že tento muž nie je figúrka, ale rodený hráč, a čo je najdesivejšie, je to patriot. Staré koncepty letia stranou a prichádza na rad nové rozdávanie kariet. Putin energicky rieši hospodársku katastrofu (za čo sa mu prostá ruská verejnosť odmeňuje stabilnou – a pochopiteľnou – vďačnosťou), centralizuje moc, „skrotí“ médiá, a k zdeseniu svojich medzinárodných „partnerov“ dostáva zelenú samostatná hospodárska politika. „Takmer-už-hegemón“ SŠA pozvoľna reagujú a napriek sladkým kecom a úsmevom politikov pred objektívmi prichádza úsvit novej studenej vojny. September 2001 nie je epizódou. Je to začiatok rozprávky pre dospelých. Hry na dobrých a zlých.

Obe uskupenia sa zariaďujú po svojom. Rusko nemilosrdne vyhladzuje radikálnych islamistov v Čečensku, reaguje na delostrelecký prepad Osetska, iniciuje vznik ekonomicko-politického zoskupenia BRIC, podpisuje dohody s „krajinami osy zla“ Venezuelou a Iránom, reformuje štátnu správu, modernizuje armádu, zviecha sa z marazmu Jeľcinovej éry, vysporadúva sa s komunizmom, snaží sa k sebe predovšetkým ekonomicky pripútať bývalé satelity a tvorí si rovnako ako Západná Európa „nárazníkové pásmo“ v medziach bývalej „ríše“.

Amerika (NATO) medzitým vojensky napadne alebo okupuje Irak, Somálsko, Afganistan, Sudán, Srbsko (pomôže odtrhnúť sa Kosovu), Pakistan, Jemen a Líbyu, podporujúc zvrhnutie režimov v Sýrii a Iráne. Vojenské rozpočty sú najvyššie v histórii, masívne sa zbrojí. EÚ a NATO nabrali expresné tempo rozširovania „za každú cenu“, šachovnica veľkej partie sa zmenšila.


Nechcem sa znížiť k formulke typu, „každý súdne uvažujúci chápe, že...“ a tak poviem za seba asi toto: Propaganda vždy bola „na houby“. Smiešna, lacná, ľahko identifikovateľná. Všímajme si viac skutky ako reči. Tobôž už rečí politikov. Človek sa na našej malej planéte správa ako zvieratko, pretože ním stále je. Premnoženým inteligentným zvieratkom. A veľmoci sa správajú podobne ako on – ruvú sa o potravu.. a silnejší vyhráva. Konečným cieľom tohto ťaženia vždy bolo a je Rusko. Najbohatšia krajina sveta. Peniaze si natlačíte, ale prírodné zdroje nevyčarujete, Putin a spol. si to samozrejme dobre uvedomujú. Strata Krymu by pre nich znamenala ak nie mat, tak prinajmenšom šach.

Ak pri hodnoteniach krvavého štátneho prevratu pripustíme, že v ňom mali prsty aj cudzie ruky, je viac ako inokedy na mieste staré známe – Id fecit cui prodest. A tak, vrátiac sa k nadpisu, aspoň pre mňa, z toho celého plynie jeden drobný, z hľadiska chodu Vesmíru úplne nepodstatný záver – udalosti na Ukrajine nebudú začiatkom studenej vojny, oni sú jej dôsledkom.

 

 

Svetu mier!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?